Defencenews

V júli 1943 mala nemecká operácia Citadela obkľúčiť sovietske vojská v kurskom výbežku a zvrátiť vývoj na východnom fronte. Wehrmacht nasadzuje tanky Panther a Tiger. Jej najznámejšia epizóda — stret pri Prochorovke — sa desaťročia opisovala ako najväčšia tanková bitka dejín a jednoznačný sovietsky triumf. Archívny výskum tento obraz zásadne spochybnil. Čo sa pri Prochorovke skutočne stalo a prečo širšia bitka pri Kursku aj napriek tomu znamenala strategický zlom, o tom diskutujú Maroš Košík a Andrej Žiarovský v Defence news.

Vojna sa vedie aj cez satelity. Starlink pomáha Ukrajincom riadiť drony, Starshield je pre Rusov problém a ruský Kosmos 2612 sa nebezpečne priblížil k fínskej družici ICEYE. Moskva buduje vlastný Starlink – Rassvet, no zlyhania satelitov, sankcie a problémy s nosičmi brzdia jeho rozvoj. Rassvet zatiaľ Starlink nedobehne. Maroš Košík hovorí s Ondrejom Farkašom, podpredsedom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Od 21. októbra do začiatku novembra 1944 sa sovietske jednotky pokúšali v priestore Kapišovky preraziť k ceste medzi Svidníkom a Duklianskym priesmykom. Tanky sa v rozbahnenom teréne často nedokázali pohybovať bez pomoci, a tak sa boj opieral aj o pechotu, ženistov, delostrelectvo a útoky v lesoch i dedinách. V Defence news vysvetľujeme čo ukazujú nemecké a sovietske archívne dokumenty, prečo sa údaje o stratách líšia podľa zvoleného obdobia a jednotiek a ako vznikli niektoré legendy a mýty o bojoch. V rozhovore priblížime aj výsledky spoločného výskumu Milana Kopeckého a historika Tomáša Hofíreka, ktorý bol hosťom Maroša Košíka.

Operácia Vivaldi zastavila ruský postup na lymanskom smere a zlomila severné rameno plánu na obkľúčenie ukrajinského pevnostného pásu v Donbase. Ukrajinci utajili prípravy, klamným útokom odčerpali ruské zálohy a nasadili pozemné bezpilotné vozidlá dopravené vzdušnými dronmi za ruské línie. Nový spôsob útoku premenil lokálnu protiofenzívu na operačný úspech. Rozhovor približuje aj tri ruské systémy rádioelektronického boja: Krasukha-4 na rušenie palubných radarov, Murmansk-BN na narúšanie rádiového spojenia na veľké vzdialenosti a Pole-21 proti satelitnej navigácii. Hosťom Maroša Košíka v Defence News je vojenský analytik Vladimír Bednár.

Zabudnite na rozšírený mýtus o tom, že Nikita Chruščov v záchvate veľkorysosti daroval Krym Ukrajine. Historické fakty odhaľujú úplne iný príbeh: za presunom polostrova v roku 1954 stalo kolektívne rozhodnutie sovietskeho vedenia na čele s Georgijom Malenkovom, ktoré malo zachrániť kolabujúce hospodárstvo. Krym bol pre Moskvu obrovskou logistickou a finančnou záťažou bez priameho pozemného spojenia, a preto ho Moskva elegantne hodila na plecia Kyjevu – spolu s nutnosťou vybudovať gigantický Severokrymský kanál, ktorý mal vyriešiť katastrofálny nedostatok vody. Hosťom Maroša Košíka v Defence News je vojenský publicista Andrej Žiarovský. 

Kaliningrad je ruská vojenská základňa medzi Poľskom a Litvou, na krídle NATO. Iskandery, protivzdušná obrana a baltská flotila dávajú Moskve možnosť vojenského tlaku v regióne. Jeho poloha ako exklávy však zároveň komplikuje zásobovanie a obranu v prípade konfliktu. V rozhovore sledujeme premenu historického Königsbergu na jednu z najcitlivejších strategických pozícií Európy.  Rozoberáme, čo ukázalo veľké letecké cvičenie NATO z augusta 2026. Hosťom Maroša Košíka v Defence news je vojenský publicista a jadrový energetik Andrej Žiarovský.

Európa má moderné obranné systémy, jej štít však má medzery. Pri opakovaných vlnách rakiet a dronov rozhoduje dostatok munície, rýchlosť výroby aj schopnosť zasiahnuť útočníka skôr, než vypustí ďalšiu salvu. V Defence News odhaľujeme silné aj slabé miesta ochrany európskeho neba, vysvetľujeme priority obrany a závislosť od amerických kapacít. Rozoberáme, čo nás chráni a čo ešte musíme vybudovať. Hosťom Maroša Košíka je bezpečnostný analytik Tomáš Nagy z GLOBSEC-u.
 

Ruské dejiny ponúkajú znepokojivý obraz: vojenské triumfy opakovane posilňovali vládcov a represiu, zatiaľ čo bolestivé porážky otvárali cestu k reformám. Prečo sa vládcovia báli zmien, ktoré ich krajina potrebovala? Od cárov cez Stalina a Afganistan až po Putinove vojny skúmame, kedy tento vzorec platí a kde naráža na svoje hranice. Víťazstvo oslavuje moc, účet platia obyčajní ľudia. Čo nám môže prezradiť o budúcnosti Ruska? Hosťom Maroša Košíka v Defence news je historik Juraj Kríž.
 

Súčasné boje na Ukrajine prinášajú nečakané taktické manévre, pričom Rusi už v dvoch fázach stratili viac než 4-tisíc vojakov a logistiku im ochromujú sankcie, ktoré odstavili z prevádzky pätinu lokomotív. Zatiaľ čo sa v zákopoch začínajú naplno presadzovať pozemné guľometné drony, ruská nezamestnanosť klesla na kritické minimum pod tri percenta a krajina čelí hrozbe tichej mobilizácie. Tieto a ďalšie kľúčové súvislosti rozoberá nová epizóda, ktorej hosťom Maroša Košíka v Defence News je Andrej Žiarovský.

Drony, míny a presná munícia ukázali na Ukrajine, aké zraniteľné dokážu byť aj najmodernejšie tanky. Napriek tomu USA, Nemecko, Južná Kórea, Turecko či Poľsko investujú miliardy do novej generácie obrnených síl. Tank budúcnosti už nemá byť iba desiatkami ton ocele – rozhodovať budú senzory, aktívna ochrana, umelá inteligencia, schopnosť komunikovať s dronmi a ďalšími jednotkami, ale aj rýchlosť výroby a odolnosť dodávateľských reťazcov. Čo z toho vyplýva pre Slovensko a potrebuje naša armáda skôr ťažký alebo stredný tank? Hosťom Maroša Košíka je riaditeľ ADAPT Institute a bezpečnostný analytik Viliam Ostatník.